Slovenská poézia po 1945

SLOVENSKÁ POÉZIA PO 1945
Úvod: 45-48- bezprostredné roky po vojne sú rokmi hľadania, vychádzajú diela, ktoré predtým vísť nemohli- tzv. priečinková poézia (Novomestský- Pašovanou ceruzkou). Po 45 nebolo možné obnoviť takú pluralitu lit. aká tu bola v medzivojnových rokoch, teraz už len doznieva tvorba autorov nadrealizmu (je to však už len tvorba autorov ktorí kedysi patrili k nadrealistom, tvorba nemá už typické znaky- oslnivé metafory,… je bez nadreal. náboja- najviac nadrealistom ostal Š.Žáry; J.Lenko, R.Fabry, V.Reisel, J.Brezina)  a katolíckej moderny (R.Dilong, K.Strmeň, G.Zvonický; ich tvorba končí v 45- vtedy začína prenasledovanie, vek ateizmu, autori sa odmlčujú). V 48 prichádza jediná oficiálna metóda- soc. realizmus. Do popredia sa dostáva ideológia nie estetika, realita je prekrúcaná, lit. má ilustrovať poučky, je degradovaná na slúžku politiky, má vyvolávať budovateľské nadšenie, je schematická, dogmatická, oslavuje to, čo sa chce oslavovať.
Ján Kostra- znaky poetizmu, zmyslové vnímanie
-témy: láska, detstvo, domov, vlasť, príroda, žena, nie soc. tematika
-debutoval zb. Hniezda – báseň Slniečko septembra (pocity autora zo školských lavíc, prvá láska, návrat do detstva, rodný kraj- domov- na ktorý poukazuje cez postavu pani učiteľky)
-zb. Moja rodná­– vznikla na pozadí spoloč. udalostí ktorými je poznamenaná (strach o domov), autor tu vyjadruje lásku k vlasti, to, že aj keď sa túla svetom domov má len jeden, ukazuje jeho čistotu a krásu
-zb. Šípky a slnečnice– báseň Púpavky (paralela človeka a prírody, politický kontext- nová hrozba socializmu, aj keď sme prežili vojnu, prichádza nová hrozba)
-zb. Ozubený čas– báseň Vzývanie múzy (autor propaguje aktivitu, netreba rezignovať, netreba sa odmlčať ani počas vojny či neslobody)
-bás. skladba Ave Eva– Kostra cíti potrebu v týchto vojnových rokoch oslavovať ženu, súcití s jej osudom v ťažkých časoch, vyzdvihuje jej spoločenskú platnosť
-nezobrazuje hlavne erotický, ale etický vzťah k žene, díva sa na ženu z rôznych uhlov pohľadu- žena ako zvodkyňa („…tak krása klenie sa vražedne nevinná“), ľahších mravov (Jak luna nahá je milenka neverná“), milenka („..Hoc do srdca mi vniká lúč vašej nádhery ako kord protivníka), matka („ach aký krásny je človiečik v lone matky“), múza („že krásny vynález ste v ume rozžali“), trpiteľka- zraniteľná, zvedená mužmi („Lež aké chúďatko, lež aká bolestná je, trápi sa, nespráva keď oslepia ju máje..“)
-oslavuje krásu a eleganciu ženy („ste ako piliere nádherných katedrál“), ukazuje, že vďaka nej ide svet a život dopredu („Hej žena vlna je a kolá poháňa na mlyne poznania, na mlyne poznania“), žena zanecháva nezmazateľnú stopu vo svete („to všetko vo mne je jak jadro v orechu, večné a žijúce nahé a bez hriechu“)
-ukazuje aj to, že ženský meč je dvojsečný- môže poblúzniť, no môže aj zraniť
-prechádza až do mýtu ženstva ako stimulu pre život (skrýva aj to zlé, aj to dobré- realistický pohľad na ženu, už nie zidealizovaná hrdinka)
Forma: využíva sonet (klasická báseň, nie experiment), pravidelný rým, genitívne metafory
-Ave Eva- 39 8 veršových, 12-13 slabičných (s dierézou) strof = Alexandrin
Milan Rúfus– spolu s ním vstupuje do lit. nová vlna, náboj- priniesol chuť znova čítať poéziu
-vyrástol na vidieku, v jeho poézii je často prítomná príroda
-píše o témach o ktorých aj iný
Miroslav Válek- východiská tvorby: Kraska, Novomestského, Wolker, Jesenius, Apollinaire, jeho básne obsahujú prvky nadrealizmu, surrealizmu a poetizmu
tematika: láska, zložité vzťahy medzi ľuďmi a napätie v nich, prienik do vnútra človeka až k jeho intímnym citom a problémom, melanchólia, sklamanie, smútok z ľúbostného citu, no aj túžbu po jeho naplnení, všíma aj človeka 20. storočia, modernej doby a jeho pocity v nej, spoločenskej tematike (2. svet. vojna)
intelektuálny básnik, dopodrobna rozoberá a analyzuje človeka a jeho vnútorný svet, jeho poézia je nadosobná, spája subjektívne so spoločenskou realitou
-prispel k prekonaniu schematizmu v slovenskej literatúre, odmieta bielo- čierne videnie reality, poukazuje na jej zložitosť, v ľudskom živote nie je vždy všetko také jednoznačné ako to bolo podávané oficiálne, život je plný komplikovaných situácií o ktorých sa nedá vždy jasne povedať že sú dobré alebo zlé, v otázkach lásky a  vzťahov ukazuje, že riešenia problémov bývajú zložité
-debut: zb. Dotyky­– ako 32 ročný, vyzretý autor; je pesimistický, znázorňuje skôr sklamanie z nenaplnenia lásky ako radosť z jej prežívania; odkrýva citový svet súčasného človeka, napätie vo vzťahoch, ochladnutie, odcudzenie i rozchod,  postoj ľudí a spoločnosti k jednotlivcovi, vzájomné vzťahy
-v časti Rovina sa pridáva aj téma lásky k domovu a rodisku do ktorého sa Válek cez spomienky navracia
-báseň Jablko – problémy v láske, napätie v ľudských vzťahoch, symbol jablka- zelené jablko= nedozretosť vzťahu, je tiež zaprášené, akoby bol vzťah už len rutinou; autor preto milú posiela preč, no v poslednej chvíli si to rozmyslí, nechce ju stratiť= zložitosť rozhodnutí
Po písmenku– autor po rozchode analyzuje vzťah s milou dopodrobna, odkrýva že bol plný pretvárky a neúprimnosti, zahadzuje preto tento kameň čo ich ťaží
Smutná ranná električka– autor opisuje pocity po rozchode s milou, obrovský smútok a bezmocnosť (cíti sa ako v sklenenej rakve), symbol električky- nevie sa dostať zo zabehnutých koľají, zvyknúť si na neprítomnosť milej; všetko je teraz pre neho smutné- aj minulosť aj budúcnosť
Nite– symbol= ľudské vzťahy v ktorých sa človek cíti isto a ľudí, ktorým sa môže zdôveriť so svojimi problémami, keď nevie nájsť východisko; Válek radí čitateľovi, že niekedy je lepšie smútok zamknúť do seba aby sme nespôsobovali bolesť blízkym; aj my máme pokúšať byť niekomu niťou a rozdávať radosť, pomoc, byť druhým oporou
Príťažlivosť -ľúbostná tematika , no autor výraznejšie prepája individuálny osud človeka so zložitosťou modernej doby, ukazuje pocity, ktoré v ňom doba vyvoláva (niekedy až desivé), sociálne problémy spoločnosti, téma 2. svetovej vojny, odcudzenie fašizmu a vojnového zabíjania
Domov sú ruky na ktorých smieš plakať– soc. tematika, odsúdenie 2. svetovej vojny, zbíjania, fašizmu (hovorí o Osvienčine, Kremničke, Lidiciach), vyvyšovania sa jedného národu nad druhým, no aj prevrátených morálnych hodnôt („- pivonky rastú koreňmi nahor, zástavy vejú pod kvetmi.“); autor nám jeho nesúhlas vyjadruje cez jeho tragickú lásku so židovským dievčaťom Helenou; vojna je čas beznádeje, kedy si ľudia nie sú istí ani tým najdôležitejším- svojim vlastným životom
Nepokoj– prienik do podstaty človeka- nie je častokrát len obeťou situácie, ale sám ju utvára, nielen trpí, ale sám spôsobuje utrpenie, rozdáva smrť, zabíja, čo vedie k znepokojeniu a pochybnostiam autora (preto názov Nepokoj)
Zabíjanie králikov– bolesť a ubližovanie, ktoré je ľuďom spôsobované, no paradoxné je, že ich pôvodca je tiež človek; ľudská ľahostajnosť voči iným, bezohľadnosť, absenciu citu a prílišné zameriavanie sa na materiálne stránky života; človek sa tvári milo, láskavo do poslednej chvíle a potom od chrbta zaútočí
-bás. skladba Slovo– sa hlási k ideológii totalitne vládnucej strany
Forma– nepravidelné strofické členenie, rým a rytmus, voľný verš, veršové presahy, narúša rytmicko-syntaktický paralelizmus
– polysémantickosťou, asociatívnosť myšlienok (znak surrealizmu), iróniu a sarkazmus, symboly (rovina, jablko, nite, ruky), moderný štýl- vkladanie častí textu písaných prózou do básne
– pracuje s modalitou viet, hrá so slovom (má zvukomalebné a ľubozvučné básne, preto boli niektoré z nich aj zhudobnené)